Nie, dobrovoľníci nie sú sekta

Autor: Seniori v pohybe | 21.9.2018 o 8:19 | Karma článku: 3,74 | Prečítané:  1508x

Istá časť môjho ja chápe, že ľudia na pomoc druhým pozerajú podozrivo a ak poviete, že z toho ešte aj nič nemáte, tak to už nie je podozrivé, to vám rovno neveria.

Dobrovoľníctvo nie je novodobý fenomén. Ľudia z rôznych dôvodov pomáhali radi odjakživa. Ak by ste si urobili prierez dobrovoľníkmi, našli by ste tam všetky skupiny podľa veku, pohlavia, profesie, síce v rozličnom zastúpení, ale sú tam – nezamestnaní aj manageri, stredoškoláci aj seniori.

V sobotu som bola na trhu dobrovoľníctva v Bratislave.  Prvý krát v úlohe lovca pomocníkov pre naše občianske združenie, ktoré sa venuje seniorom. Aké to bolo?

Aktívne dobrovoľníčim od svojich 16, čo je viac ako dvadsať rokov. Keď som bola ešte študentom, jedna z možností ako niečo robiť, síce nič nezarobiť , ale získať predsa len nejaké skúsenosti, bolo ísť do zahraničia na také tie práce ako  pomôcť s čistením a renováciou  starých pamiatok, pomôcť s organizáciou malého festivalu apod.  U nás to vtedy ešte nebežalo, aj keď situácia sa našťastie zmenila. Pozreli ste sa do sveta, stretli ste nových ľudí a pre väčšinu z nás to bola prvá skúsenosť s dobrovoľníctvom. Nie, to, že som  dobrovoľne doma vysávala sa nepočíta.

A potom  už išlo dobrovoľníčenie so mnou akosi  životom ďalej, aj keď sa menili cieľové skupiny, ktorým som sa snažila pomôcť, podľa toho, kde som sa v časopriestore práve nachádzala. Väčšina mojich priateľov mimo svojej práce robila niečo pre druhých tiež, a preto mi to prišlo prirodzené.

Posledné roky sa snažím venovať seniorom. Minule som na internete čítala, že človek by mal aspoň raz ročne navštíviť nemocnicu, cintorín alebo blázinec, aby si vážil, ako sa má dobre a aký je šťastný s tým, čo má. Ja som si vtedy pomyslela, že by sa k tým trom inštitúciám mohol kľudne pripojiť aj domov seniorov. Pretože presne to som si vždy hovorila, keď som vyšla z bránky starobinca . Chodila som do jedného ako dobrovoľník dva roky a o tom, čo znamená slovo domov, som mala celkom inú predstavu.

Každopádne, vrátim sa k sobote a trhu dobrovoľníkov, kde sme sa stretli navzájom ľudia, ktorí hľadali dobrovoľníkov, s tými, ktorí by radi pomohli a tak sa prišli pozrieť, aké sú možnosti.

Stánky boli rozložené na prízemí Starej tržnice a dostal sa k nim každý, kto minul každotýždňových  predajcov so zeleninou do polievky, špaldovými koláčmi a tohtoročným buričakom. My sme sedeli v prvom stánku skraja a tak som mohla sledovať ako ľudia reagujú, najmä keď sem zablúdili omylom. Od reakcií skutočného záujmu, čo to tu máte za stánky, rôzna škála ľútostivých pohľadov - niekedy mám dojem, že ľudia si myslia, že žobreme - jedna pani nám podáva euro, až cez uhýbajúce pohľady a rýchly odchod do bezpečnej zóny s potravinami. Najviac ma dostal chlapík v mojom veku v sprievode svojej rodiny, ktorý sa zastavil pri našom stánku, neveriaco sa obzrel okolo seba a povedal: “Do pi... poďme preč, to sú tu nejaké sekty.”

Len pre informáciu, boli tam organizácie, ktoré robia skvelé veci  - pre vážne chorých, pre decká, pre študentov, aby si vyskúšali veci v praxi, pre zvieratá, pre tie moje babičky.

Ale aby som bola spravodlivá, väčšina ľudí sa snaží byť milá, tešíme sa z rozhovorov, z vymieňania informácií, vymieňame si kontakty a rozmýšľame ako budemem naše aktivity rozvíjať ďalej. Po šiestich hodinách  balíme náš malý stánok a ideme si užiť zvyšok soboty. Sme unavení ale práve sme dostali dávku energie, lebo vieme, že v tom nie sme sami.

Seniori v pohybe na trhu dobrovoľníctvaSeniori v pohybe na trhu dobrovoľníctva (Seniori v pohybe)

Istá časť môjho ja chápe, že ľudia na pomoc druhým pozerajú podozrivo a ak poviete, že z toho ešte aj nič nemáte  - samozrejme, pod slovom nič, drtivá väčšina predpokladá peniaze, tak to už nie je podozrivé, to vám rovno neveria. 

Samozrejme sa nastoluje otázka, čo z toho teda dobrovoľníci majú, prečo to vlastne robia?

Sú tu tie bežné veci ako - spoznáte nových ľudí, získate skúsenosti, zmysluplne využijete svoj čas, pomôžete iným.

A potom snáď pre dobrý pocit. Sebaúctu,  rešpekt ostatných, môžete byť inšpiráciou, získať veľkú mieru zodpovednosti - boli by ste prekvapení, čo všetko môžete robiť ako dobrovoľník v rámci neziskoviek a občianskych združení, na akých veľkých projektov môžete pracovať a nikto vám nebude určovať ako to máte robiť. Jednoducho veľa vecí je len na vás, na vašej proaktivite a šikovnosti.

 A naučíte sa čarovať. Verte mi.  Preto to robím ja.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Urastení náckovia na roztrhanie

Súd dnes odsúdil vinníkov brutálnej bitky pred barom Mariatchi. Stalo sa tak v ich neprítomnosti.


Už ste čítali?