Príbeh o stratenej rukavici na Veľkej Homoli

Autor: Seniori v pohybe | 3.2.2019 o 9:00 | (upravené 3.2.2019 o 15:10) Karma článku: 1,56 | Prečítané:  637x

Na január sme si naplánovali túru na Veľkú Homolu do Modry, ktorá je len na skok od Bratislavy. Hlavne nás zaujímala nová rozhľadňa. Boli sme veľmi zvedaví ako táto „novostavba“ dopadla.

Začiatok túry

Cesta autobusom na Zochovu chatu nám trvala hodinu a dvadsať minút. Hneď ako sme vyšli z autobusu, naskytol sa nám nádherný pohľad na rozprávkovo zasneženú krajinu. Od úžasu sa nám otvárali ústa, najmä keď v Bratislave nebol žiaden sneh, zažili sme pozitívny menší šok.

Prvé dojmy

Pred sebou sme videli menší kopec a na ňom vlek, kde sa lyžovali deti, rodičia, celé rodiny. Ešte si predstavte, že aby sa úplne dotvorila atmosféra, začalo jemne snežiť. Počiatočné brodenie snehom sme zvládali s nadhľadom, no nakoniec naše kroky smerovali popri vleku. Našťastie seniorky si so sebou zobrali nordic walking a trekingové palice a prechádzka bola o to viac bezpečnejšia.

Prestávky

Cestou na Homolu sme išli okolo Tisových skál a tiež observatória, hvezdárne. Bolo veľmi príjemné urobiť si menšie prestávky a občerstviť sa teplým čajom. Aj keď už začalo silnejšie snežiť nám to neprekážalo. Počas túry sme viedli zaujímavé rozhovory.

Stratená rukavica

Výstup hore nám trval dlho, nemali sme ideálne podmienky na vzostup a nie všetci z nás išli až na Veľkú Homolu. Pred záverečným stupákom sme pred sebou videli krásnu novú rozhľadňu. Aj keď nám sneh padal do tváre statočne sme bojovali a vyšli sme na kopec. Potom nám už len chýbalo zdolať pár schodov na rozhľadni. Nebola to hračka pretože fúkalo. Na rozhľadni som sa ale samozrejme chcela odfotiť z vrchu rozhľadni, najlepšie selfie. Čo sa ale nestalo, nová rukavica sa mi vyšmykla a letela a letela, až doletela na koruny stromov. Škoda, so selfie nakoniec nič nebolo. Druhú rukavicu už som nemohla riskovať. Jedna seniorka mi len s úsmevom povedala, že na jar si môžem prísť po rukavicu. Boli to milé slová útechy. Chvalabohu mi tiež požičala jednu rukavicu, pretože mala náhradný pár. Nabudúce už budem aj ja vedieť, že si treba so sebou zobrať aj náhradné rukavice. Najmä pri mojom šťastí.

Návrat

Cesta dole bolo jednoduchšia, aj keď na prvý pohľad to tak vôbec nevyzeralo. Museli ste byť opatrní a dávať si pozor aby ste sa náhodou nešmykli. S nordic walking palicami som sa cítila istejšie. Čas ubehol tiež rýchlejšie a ani sme sa nenazdali a boli sme pri vleku na Zochovej chate. Do odchodu autobusu späť nám zostávala ešte hodina, tak sme sa rozhodli posadiť sa v jednej peknej prevádzke, kde sme si dali obed. Po takom výlete sme si ho naozaj všetci zaslúžili. Cesta späť bola fajn, niektorí sa rozprávali a iní podriemkavali. Každopádne boli všetci vďační, za naozaj nádherne prežitý deň v krásnej prírode a s milou spoločnosťou ľudí. Aby sme nezabudli, bolo nás jedenásť. Ak plánujete túru na Veľkú Homolu určite Vám ju odporúčame. My si možno tento výlet pre úspech zopakujeme na jar. 

Sledujte nás na našej webovej stránke https://seniorivpohybe.sk/ a dozviete sa viac o ďalších plánovaných výletoch.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Po Haščákovi môže prísť na rad Fico

Haščákovi hrozí 20 rokov za mrežami.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

S Haščákom v pyžame

Keby zaspieval, zničí nielen milovníka koly, ale aj povesť bývalých reformných strán.


Už ste čítali?